{{product.name}}
🤬OKLAMALI MA V PRÁCI V NEMECKU 🤬 V TEN VEČER SOM NEVEDEL, KDE BUDEM SPAŤ👇🏼 Volám sa Marek Kováč, mám 29 rokov. Som z malého slovenského mesta neďaleko Prešova. Bol to môj prvý výjazd mimo Slovenska: 32 hodín v autobuse, stuhnutý chrbát, zarosené okná, neznáme tváre okolo a tu je on, Düsseldorf. Nie ten z YouTube, ale skutočný. Vlhká ranná ulica, vôňa kávy, cudzia reč. Odišiel som, pretože doma sa všetko stalo neznesiteľným: nájom rástol, žena písala, že majiteľ zasa zvyšuje cenu, u dcéry našli ochorenie 🤒, polovica mojej výplaty išla na lieky. Cítil som, že ak si nenájdem normálnu prácu, utopíme sa. A na rodnej zemi nebola. Cez „sprostredkovateľa“ som dostal prácu na stavbe. Sprostredkovateľ z tých typov, ktorých všetci migranti nenávidia. Hovoril pekne: 3000 € brutto, bývanie, oficiálne dokumenty, záloha ak treba… Ako keby mal talent klamať priamo do očí a nečervenať sa. Pracoval som ako kôň. 10–12 hodín denne. Prsty mi mrzli, ruky praskali, nohy tak pulzovali, že som nemohol spať. Ale vydržal som — potreboval som poslať domov 1000 €, inak by sa žena a dcéra ocitli na ulici ❤️. Pár dní pred výplatou som poprosil o zálohu, 500 eur. Aby som poslal rodine na zaplatenie bytu. Tu sa už začali nejaké zvláštnosti. Zajtra pošleme… Oj, účtovník to poslal niekam inam… budeme žiadať vrátenie… treba počkať… A v deň výplaty telefón sprostredkovateľa úplne prestal existovať. Rovnako aj WhatsApp, v ktorom sme viedli celú komunikáciu. Rovnako aj tá „oficiálna“ firma, v ktorej som dokonca bol v kancelárii po príchode. Bol som v šoku 😱, išiel som do kancelárie — bola zatvorená. Potom na objekt, kde som pracoval — vedúci hovorí: choď na políciu. Ani pár slov po nemecky neviem, aká, do čerta, polícia???? Keď som prišiel domov, domáca ma stretla pri dverách a hovorí: — A čo tu robíš? Veď si sa mal včera vysťahovať. Bol som v šoku — ako včera? — No máš zaplatené lôžko len na mesiac. Chceš zostať — plať. V šoku som zaplatil ešte 3 dni. Peňazí skoro nezostalo. Sedel
