{{product.name}}
MÁM 27. NA KARTE 520 €. VOLAJÚ MI A HOVORIA: „Zajtra odovzdávame prípad do INKASSO.“ A TO VŠETKO KVÔLI POSILŇOVNI 👇 Ahoj. Volám sa Martin Kováč, mám 27 rokov. Narodil som sa na Slovensku, ale už 8 rokov žijem v Nemecku. Keď som mal 19, presťahovali sme sa sem celá rodina. Otec si našiel prácu na stavbe, mama sa zamestnala v upratovaní. Zo začiatku to bolo ťažké. Nový jazyk. Nová krajina. Noví ľudia. Učil som sa, popri tom som brigádoval, snažil som sa nejako postaviť na nohy. Časom sa rodičia vrátili domov, a ja som sa rozhodol zostať. Tak som zostal žiť v Nemecku. Môj život nešiel vždy hladko. S rodičmi boli kedysi neustále konflikty. Často sme sa hádali kvôli peniazom, kvôli práci a kvôli tomu, že „nič vážne neplánujem“. V jednom momente som si jednoducho zbalil veci a odišiel bývať sám. Prenajal som si malé štúdio na okraji Berlína. Začal som žiť sám. Našiel som si prácu v sklade neďaleko letiska Berlin Brandenburg. Sklad internetového obchodu. Práca nebola v mojom odbore, ale bola stabilná. A tak už začal piaty rok. Práca — zmeny. Nakladanie. Skener. Palety. Po práci som zvyčajne išiel domov. Niekedy som sa zastavil v Lidl alebo REWE, aby som si kúpil niečo na jedenie. Večer — počítač. Niekedy hry. Niekedy Netflix. Tak som žil. Bez veľkých plánov. Jednoducho deň za dňom. V tom období som si našiel priateľku. Spoznali sme sa cez Tinder. Nejakým spôsobom sme si rýchlo sadli. Snažil som sa. Bol som pozorný. Podporoval som ju, kde som mohol. Časom sme sa rozhodli bývať spolu. Aj ona pracovala v sklade, ale na inej zmene. Zdalo sa — všetko je vážne. Najprv bolo všetko v poriadku. Ale na konci každého mesiaca sa začal ten istý problém. Peniaze. Berlín — nie je najlacnejšie mesto. Najmä nájom. Ona veľmi chcela bývať bližšie k centru. Nakoniec sme našli byt. Malý dvojizbový variant. Nájom — 1 200 € mesačne. Plus komunálne — približne 200 €. A ešte depozit — takmer 1 200 €. Keď sme videli túto sumu — trochu nás to vystrašilo.
