Ako som si znížil hladinu A1C zo 7,2 na 5,6 bez liekov?
Tri roky som odmietala metformín. Potom mi kreatinín vyskočil na 124 µmol/l a doktorka povedala: „Pani Horváthová, už nemáme čas." Volám sa Mária Horváthová. Tridsaťosem rokov pracujem na jednotke intenzívnej starostlivosti. Držala som za ruku umierajúcich diabetikov. Videla som, ako metformín ničí ľuďom kvalitu života. Poznám ten kopec. Takže keď mi glykémia nalačno vyskočila na 10,4 mmol/l a HbA1c na 7,2 %, už som vedela, čo mi doktorka povie, ešte kým otvorila ústa. „Musíme začať s metformínom." Usmiala som sa. Prikývla. Vzala som si recept. O tri dni som ho vyhodila. Nie preto, že som nezodpovedná. Nie preto, že si zatvárám oči. Ale preto, lebo som videla, čo metformín robí s tými, čo ho berú – a tiež čo robí cukrovka s tými, čo sa neliečia. Obe cesty vedú k utrpeniu. Hľadala som tretiu cestu. Tri roky som skúšala všetko. Jablčný ocot pred jedlom. Škoricu do kávy. Berberín dvakrát denne. Sacharidy som zoškrtala tak drasticky, že som jedla 40 gramov denne. Desaťtisíc krokov denne. Trikrát do týždňa silový tréning. Glykémia nalačno klesla z 10,4 na 9,4. HbA1c zo 7,2 na 6,8. Lepšie. Ale ani zďaleka nie dosť. Ani zďaleka. A za akú cenu? Bola som vyčerpaná. Podráždená. Neustále som túžila po sacharidoch. Mozog sa mi každý deň o druhej popoludní zabalil do vaty. O tretej ráno som sa zobudila na záchod, zo zvyku som si zmerala cukor – stále 8,9 – a ležala som tam do pol piatej, neschopná zaspať. Robila som všetko správne a stále som prehrávala. Manžel ma raz o jedenástej v noci našiel v kúpeľni, ako plačem a pozerám na glukomer. 10,7. Po večeri, kde som jedla grilované kura a brokolicu. „Už si konečne vezmi ten metformín," povedal. „Nemôžem," zašepkala som. „Videla som, čo s ľuďmi robí." Ale možnosti mi dochádzali. A potom sa stalo niečo, čo všetko zmenilo. Práve som prepúšťala pacienta – 61-ročný, diabetik 2. typu, tri mesiace predtým sme ho prijali s vredom na predkolení. Klasický priebeh u niekoho, komu roky nekontrolovateľne skákal cukor. Ale ten
