Кадр выше наш. Полное медиа с Facebook запрошено — подставим его сюда, как только приедет.
Loading...
🍸 PRACOVAL SOM AKO BARMAN A NÁHODOU SOM SA DOZVEDEL, PREČO SI MÔJ STÁLY ZÁKAZNÍK V JEDEN VEČER OBJEDNAL TO NAJDRAHŠIE 😳 Ako barman pracujem už takmer 6 rokov. Je to obyčajný bar na okraji Bratislavy. Hudba, barový pult, poháre, nekonečné piatkové večery, opité rozhovory a ľudia, ktorí vám po treťom poháriku začnú rozprávať celý svoj život. Práca je v poriadku. Nebudem tvrdiť, že som počas každej zmeny vyslovene trpel. Ale každý, kto pracoval v bare, to pochopí: zvonka to vyzerá ako zábava, no v skutočnosti vás bolia nohy, hučí vám v hlave, domov prichádzate nadránom a peňazí máte aj tak tak akurát. Mali sme jedného stáleho zákazníka — Mareka. Obyčajný chlap, mal asi 38 rokov. Nebol bohatý ani chudobný. Myslím, že pracoval v predaji, ale presne si to nepamätám. Zakaždým to opisoval trochu inak. Chodieval k nám niekoľkokrát do týždňa. Takmer vždy si sadol na rovnaké miesto pri bare, objednal si pivo alebo whisky, niekedy aj oriešky, pozeral do telefónu a rozprával sa so mnou. Už sme spolu komunikovali celkom normálne. Neboli sme priamo kamaráti, ale mali sme medzi sebou obyčajný ľudský vzťah. Rozprával mi o práci, bývalej priateľke, cenách a o tom, že všetko je drahé a život začína byť nejaký nezmyselný. Aj ja som sa mu občas sťažoval, že zmeny sú dlhé a peňazí je aj tak málo. Často som si všimol, že používa nejakú aplikáciu. Niečo stláčal, sledoval, niekedy sa usmieval, inokedy potichu nadával a potom telefón odložil. Nestarával som sa do toho. Človek sedí a pozerá do telefónu, tak nech. Dnes každý na niečo kliká. Niekto sleduje videá, niekto hrá hry, niekto tipuje a pri niekom ani netušíte, čo vlastne robí. Jedného večera však prišiel úplne iný. Zvyčajne vošiel pokojne, prikývol a povedal: „Ako vždy.“ Tentoraz však prišiel spokojný a plný emócií. Hodil bundu na stoličku, sadol si a povedal mi, aby som mu nalial to najdrahšie, čo máme. Dokonca som sa ho opýtal ešte raz: — To najdrahšie? Si si istý, že si prišiel do nášho baru? Zasmial sa a povedal, že
