Kĺby: prevencia a terapia
Zmenila som svoj závet. Všetko — môj malý domček v Bratislave, môj pozemok na strednom Slovensku, úspory, ktoré som nazbierala za 35 rokov — už nepôjde mojim deťom. Všetko odkazujem lekárovi z domu dôchodcov, ktorého poznám iba 4 mesiace. Myslíte si, že som sa zbláznila? Čítajte ďalej. Volám sa Mária Nováková, mám 71 rokov. Toto je príbeh o tom, ako ma zradili vlastné deti a ako ma zachránil cudzí človek. 35 rokov som pracovala v textilnej továrni v Bratislave. Vstávala som o 5 ráno a vracala sa domov o 19 hodine. Šila som, balila, znášala neznesiteľné teplo v dielni. Ruky, chrbát, kolená — všetko ma bolelo, ale nikdy som sa nesťažovala. Mala som prácu, mala som plat a vychovala som dve deti. Môj manžel Jozef zomrel pred 9 rokmi. Srdce ho zradilo. Cukrovka ho pomaly ničila. Môj syn Juraj žije v Mníchove v Nemecku, pracuje v stavebníctve. Moja dcéra Helena žije v Londýne, pracuje v obchode. Prichádzali na Vianoce, niekedy na Veľkú noc. Zvyšok času — len Viber. Vždy som im hovorila, že som v poriadku. Klamala som. Klamala som roky. Kolená ma začali bolieť v 60 rokoch. Najprv len vŕzgali na schodoch. Potom večer opúchali. Neskôr ráno som ich ani nemohla narovnať — sedela som na kraji postele a čakala, kým „nabehnú“. Desať minút, dvadsať minút, pol hodiny. Šla som k praktickému lekárovi. Venoval mi päť minút. Povedal: artróza. Predpísal mi tabletky. Brala som ich šesť mesiacov — nič. Bolesť sa len zhoršovala. Na špecialistu som čakala tri mesiace. Keď ma konečne vyšetril, len pokrčil plecami a predpísal ďalšie tabletky. Je to začarovaný kruh: bolesť, tabletky, bolesť sa vracia ešte silnejšia, silnejšie tabletky, žalúdok sa ničí. A nikto mi nepovedal pravdu — že existuje spôsob, ako regenerovať kĺb zvnútra, nielen maskovať bolesť. V 65 rokoch som už chodila s palicou. Na schodoch som sa držala zábradlia oboma rukami. Dala som si namontovať madlá do kúpeľne. Žila som sama, nebolo nikoho, kto by mi pomohol. V 68 rokoch som spadla v kuchyni. Bedro nebolo zlomené, ale koleno
