Кадр выше наш. Полное медиа с Facebook запрошено — подставим его сюда, как только приедет.
👉🏻
Volám sa Marko Novak, mám 38 rokov a bývam v Bratislave na ulici Štúrova, neďaleko centra. Môj bar sa nachádza na Obchodnej ulici, na rohu medzi bytovými domami a kanceláriami. Je to miesto, kde prejde veľa ľudí, ale nie také, kde sa zastavia na kávu a chvíľu si oddýchnu. Ráno všetci utekajú do práce, pozerajú do telefónov a nikoho nezaujíma, kto stojí za barovým pultom. Ak ste si teraz pomysleli: „Jasné, ďalší, ktorému všetko spadlo do lona a teraz rozpráva, aký je šikovný…“ úplne vás chápem. Aj ja by som si to asi pomyslel. Možno si predstavujete chalana, ktorému rodičia nechali hotový bar, zatiaľ čo on ležal na gauči a počítal peniaze. Nie. U mňa to bolo úplne inak. Moja mama pracovala ako kuchárka v miestnej reštaurácii. O otcovi... radšej ani nehovorím. Jednoducho tam nebol. Veľmi skoro som pochopil, čo znamená žiť bez peňazí. Keď som mal 16 rokov, začal som pracovať. Najprv na stavbe – nosil som vrecia s cementom a miešal betón. Potom v sklade – krabice až po strop, chrbát ma bolel na nevydržanie. Často som robil naraz dve práce. Býval som v malých izbách s ďalšími chalanmi – deväť štvorcových metrov a preležaný matrac. Všetko, čo som zarobil, som si odkladal. Mal som jediný cieľ – raz mať vlastný podnik. Roky plynuli. Spoznal som Elenu. Pracovala ako čašníčka a vstávala o piatej ráno rovnako ako ja. Rozprávali sme sa o budúcnosti, jedli bryndzové halušky a dali si pohár vína. Potom sa nám narodila Sofia a vtedy som si povedal, že nastal čas. Pred piatimi rokmi som si prenajal priestor na Obchodnej ulici. Všetko som robil vlastnými rukami – v noci som maľoval steny, montoval barový pult a nábytok kupoval na blších trhoch. Časť peňazí bola z mojich úspor, zvyšok som si požičal v banke (a dodnes mám pri spomienke na ten deň zimomriavky). Zo začiatku sa darilo. Káva bola výborná, rožky čerstvé, ľudia chodili. Robotníci, kancelárski zamestnanci, niektorí sa zastavili večer na aperitív. Nebol to luxus, ale dalo sa z toho žiť. Potom sa na tej istej ulici otvo
