Design: The Art That Shapes Our Environment
...Som študent. Po prednáškach rozvážam desiatky balíkov, len aby som dokázal zaplatiť bývanie....👇 Volám sa Martin. Mám 22 rokov. Pochádzam z menšieho mesta neďaleko Trenčína. Pred dvoma rokmi som sa presťahoval do Bratislavy kvôli štúdiu. Teraz dokončujem druhý ročník odboru business management. Popri škole pracujem na skrátený úväzok v Slovenskej pošte. Úprimne, je to len brigáda. Ráno škola, potom prídem na smenu: triedim listy a balíky, naložím všetko potrebné a vyrážam do svojho rajónu. Niekedy za jeden večer rozveziem aj niekoľko desiatok zásielok. Domov sa vraciam úplne vyčerpaný. A ráno sa zobudím s pocitom, že som už unavený, hoci deň sa ešte ani poriadne nezačal. Na študenta je plat v pohode. Na základné výdavky to stačí: izba, jedlo, doprava po Bratislave. Ale ak sa objaví niečo nečakané, rozpočet sa okamžite začne rozpadať. Kvôli univerzite nemôžem pracovať na plný úväzok. Byt som si prenajímal spolu s kamarátom Jakubom. Bývali sme dvaja, takže sa to ešte dalo zvládnuť. Nájom aj s účtami vychádzal približne na 1 100 eur. Zmluva bola napísaná na mňa — jednoducho to tak vyšlo. Rodičia sa ma občas pýtali, či nepotrebujem peniaze. Vždy som odpovedal to isté: — Všetko je v pohode. Zvládam to. Aj keď som v skutočnosti niekedy musel počítať doslova každé euro. Život bol úplne obyčajný. Univerzita. Práca. Občas káva s kamarátmi v centre. Niekedy prechádzka popri Dunaji. A niekedy len ležíš doma, pretože už nemáš ani energiu, ani peniaze niekam ísť. A potom sa pozeráš na ľudí vo svojom veku — niekto má 21, niekto 23 — jeden už jazdí na dobrom aute, ďalší stále cestuje a niekto si prenajíma byt úplne sám. A automaticky ti napadne: „A ja sa stále pozerám na cenu každého produktu v obchode.“ Potom si Jakub našiel priateľku. Najskôr u nej začal zostávať čoraz častejšie. Potom už doma skoro vôbec nespával. A jedného večera jednoducho povedal: — Zajtra sa sťahujem. Najprv som si dokonca myslel, že si robí srandu. Spýtal som sa: — A čo byt? A čo
